Dievčatá sa usmievajú, úradníčky pozerajú do stola, rečníkovi rastú sebadôvera i potné fľaky. „Aj vy ste sem predsa prišli preto, no nie? No prečo ste prišli?
Príbeh na pokračovanie, ktorý nemusíte čítať od začiatku.
Nová časť vždy v utorok doobeda.
Kapitola I – OooPSVaR SR
3. časť – Prečo ste tu?
V miestnosti plnej neznámych ľudí sa Ernest necíti celkom komfortne. Ocitol sa v nej, pretože ho úrad práce pozval na hromadné stretnutie, sľubujúc aktuálne informácie o pracovných miestach.
Vzduch sa vydýchava, vpredu za stolom už sedia úradníčky, pri ostatných stoloch zmes všetkých druhov a odrôd ľudí v aktívnom veku. Čo ale robia dve mladé krásne dievčiny v rohu miestnosti? Ernest sa obzerá, či neuvidí nejaké vytunené autíčko, ku ktorému by sa mohli postaviť, aby ho urobili ešte príťažlivejším. Nikde nič, už k ním ale kráča pán v obleku, možno ich tatko.
Tatko si dáva dole sako a odhaľuje mapy potného sveta pod pazuchami. „Vitajte, dámy a páni, som rád, že ste si našli čas a prišli sem,“ úsmev do auditória, mierne gestá, jedno dievča vpravo, druhé vľavo, kulisy žmurkajú, zdravia očami, Ernest nechápe, začína tušiť kúzelnícku šou. „Dnes vám ponúkneme fantastickú pracovnú príležitosť, ktorá nie je pre každého. Usmialo sa na vás šťastie, to že ste dnes tu, môže byť začiatkom vašej kariéry. Ponúkame vám stabilný mesačný príjem dvetisíc eur a viac.“ Dramatická pauza. „Spoločnosť GamaDelta je stabilná nadnárodná firma, ktorá pomáha ľuďom komplexne riešiť finančné otázky…“
Ernest sa v myšlienkach vrátil do minulosti a snažil sa v hlave zrátať, koľko káv vypil s bývalými spolužiakmi a kamarátmi, a kamarátmi kamarátov, ktorí mali milión dôvodov na stretnutie, no nechceli o nich hovoriť po telefóne. Skoro všetky z nich začínali nejako podobne.
„Pozrite, zarobil som 3 256 € za jeden mesiac,“ vystatuje sa tatko a následne to dokladuje, akoby mu snáď niekto nechcel veriť. Ernest počúva, že takéto cifry môžu chodiť aj na jeho účet, „pretože o to ide, o peniaze, za ktoré si kúpite lieky, auto, vyplatíte barák,“ leje sa mu do uší neodškriepiteľná pravda, dievčatá sa usmievajú, úradníčky pozerajú do stola, rečníkovi rastú sebadôvera i potné fľaky.
„Aj vy ste sem predsa prišli preto, no nie? No prečo ste sem prišli?“ zapája tatko publikum a nestráca úsmev. „No prečo ste tu?“ graduje. „No predsa pre peniaze!“ vytiahol zajaca z klobúka. A keď sa už nadychoval, aby zvládol ďalšie zaklínadlo, spoza Ernesta sa ozvalo: „Ehm. Nie.“
„Prosím?“ finančný poradca prečesáva miestnosť pohľadom.
„No, nie, nie som tu pre peniaze,“ postavil sa, aby ho bolo lepšie vidieť. „Som tu, pretože keby som tu nebol, vyradili by ma z evidencie.“
Nastalo ticho, ktoré prerušila až úradníčka s brunátnymi lícami. „Čo si to tu vymýšľate, toto je dobrovoľná akcia, tu nemusíte byť!“
„Ale na pozvánke je predsa napísané, že…“ rozložil papier a rýchlo hľadal, „aha, tu je to, že neúčasť bude považovaná za nezáuj…“
„To je jedno, čo je na pozvánke, to tam musí byť. Ale nikto tu nemusí byť nasilu,“ mávala nejakým papierom pred očami.
„Fajn, tak ďakujem, dovidenia,“ otočil sa odvážlivec na odchod.
„Kam idete?“ pýta sa úradníčka. Kúzelník aj s dvomi šarmantnými asistentkami šúchajú nohami, divadlo má svoje nové hviezdy.
„No domov.“
„To nemôžete.“
„Prečo?“
„Nooo, lebo slušnosť káže! Lebo slušnosť káže vypočuť si pána rečníka do konca,“ morálne sa pani pohorší.
„Slušnosť káže neklamať na pozvánkach,“ smeje sa odchádzajúci a už je pri dverách.
„Nikam nechoďte,“ úradníčka vyťahuje spoza chrbta papier ako záložnú zbraň. „Musíte sa mi podpísať na prezenčku.“
Veľmi rýchlymi krokmi prebehol k miestnosti, podpísal sa, pozdravil a vybehol von. Ernest vzápätí urobil to isté. Ocitli sa na chodbe za tmavými masívnymi dverami. Obaja akoby čakali, že z nich ešte niekto vyjde.
„Ty máš nervy,“ uznal Ernest neznámemu.
„Nie, ja som debil, ja som strašný debil,“ z ničoho nič sa začal rozhorčovať. „Načo som im išiel podpísať tú prezenčku? Veď som tam vôbec nemusel byť. Teraz si akurát tak priradia meno k tvári. Bože, ja som debil…“
„Čau, debil. Ja som Ernest,“ potrasú si pravicou. „Som taký istý debil ako ty, práve som to podpísal.“
— pokračovanie nabudúce —
Celá debata | RSS tejto debaty