Fikcia – klam, predstava, výmysel… Hoci to od nej nik nežiada, drží v sebe zrnko pravdy. Predkladám vám tu domnelý príbeh na pokračovanie, neexistujúce postavy, veselé aj smutné myšlienky pre váš relax.

Kapitola I – OooPSVaR SR

1. časť – Ernesto mio

Zoznámte sa s Ernestom, 25 ročným výplodom mojej mysle. Práve vám kýva na pozdrav. Ernest nevie, čo od vás očakávať, prestupuje z nohy na nohu, znervózňuje ho, že o ňom píšem neznámym ľuďom. Má tmavé krátke vlasy, tmavé oči, dve ruky, dve nohy… Jeho priemerný výzor bráni ľuďom zapamätať si ho na prvý pohľad. Ernest chce byť výrečný, odvážny, vtipný a charizmatický, aby ste ho mali radi.

Práve teraz je trocha zmätený, lebo ho neopisujem tak, ako by chcel.

Ernest skončil vysokú školu a je nahnevaný, oklamaný mladý človek. Podobne ako dve tretiny jeho rovesníkov sa nechal ukecať predstavou svojich rodičov, že bez vysokej školy si v tomto ťažkom dospelom svete nebude môcť ani konzervu s fazuľami v rajčinovom pretlaku otvoriť – aby si ju ohrial na ohníku, ako to robia bezdomovci v amerických filmoch.

Na vysokej škole však nedostal patent na rozum ani praktický kurz prežitia. Zostal mu akurát pocit, že zábavou a kamarátmi premrhal päť rokov. Zajtra ide na úrad práce, plánuje sa od hlavy po päty obrniť trpezlivosťou, ako to robil pri návšteve študijného oddelenia na filozofickej fakulte. Držte mu palce, lebo netuší do čoho ide.

Mimochodom, nemusíte sa báť, Ernest si nerobí nádeje, že mu úrad práce nájde job, to zas nie. Prezradím vám, že v evidencii nezamestnaných bude len krátko a jeho prvú príhodu si budete môcť prečítať už o týždeň.

Medzitým si Ernest kúpi jednu konzervu plnú fazúľ, titul už na to predsa má, otvorí ju, vyleje do hrnca a dá hriať. Teší sa, lebo vôňa je fantastická. Chuť je, žiaľ, sklamaním.

— pokračovanie nabudúce —